V rubrike PRIEVIDZSKÉ DESATORO, kde zaujímaví ľudia z regiónu odpovedajú na rovnakých 10 otázok o svojom vzťahu k mestu Prievidza, pokračujeme ďalej. Tentokrát sme sa zhovárali so Soňou Danihelovou. Soňa patrí medzi navrátené rodáčky. Po ukončení štúdia v Česku, na Univerzite Tomáše Bati, kde zažila skvelé projekty, stretla inšpiratívnych ľudí a spoznala Baťovskú atmosféru, je naspäť. Aktuálne sa venuje digitálnemu marketingu, ilustráciám, maľbe a kresbe.
1. Niekto Prievidzu vníma ako predmestie krajších a zaujímavejších Bojníc, iný ako hlavné mesto slovenského baníctva, niekto zas ako najväčšiu dieru, ktorá si zaslúži pesničku. Čím je pre Teba?
Ak niekomu budeme opakovať, že je hlúpy, začne o sebe pochybovať a nakoniec tomu možno aj uverí. Prestaňme o Prievidzi tvrdiť, že je diera, pripájam hneď tri dôvody prečo:
A. Spojenie diera a Prievidza vytvorila pesnička, pozrime sa však, čo sa v nej spieva HNEĎ za prvou opakovanou časťou: „Najväčsia diera je Prievidza, a Prievidza je výborná…“
Byť výbornou dierou je stále lepšie ako byť len dierou. 🙂
Keď už na pieseň poukazujete, poukazujte na celok, nielen na prvé štyri slová. Hoci sme dostali tú „výsadu“ dostať sa do refrénu, v pesničke sa objavujú aj iné mestá, ktoré majú horšie prirovnanie ako diera, citujem: „Dobrá riť je aj Dubnica, Zvolen, Brezno, Lučenec, Košice aj Banská Bystrica a Kremnica a Gelnica, Humenné, Tatranská Lomnica a Svidník, Prešov, Chtelnica, Kežmarok aj Banská Štiavnica a Považská a Bystrica.“
Prečo teda nechávame najznámejšiu paródiu skupiny Karpina, ktorá sa primárne vysmieva „slovenskej malosti“ nie Prievidzi, ovplyvňovať vnímanie nášho mesta, keď Prievidza im len zrovna prišla vhod do textu? 🙂
Keď sa autora pýtali, či je Prievidza najväčšia diera, odpovedal: „Text, v ktorom spievame, že Prievidza je najväčšia diera, nevznikol žiadnym osobným zážitkom. Slovo Prievidza zapadlo do hudby takisto ako ďalšie nasledujúce zvučné názvy miest. Viac-menej nezáležalo na tom, ktoré mesto bude to titulné, podľa ktorého sa bude pesnička volať, ale záležalo na tom, ktoré bude najlepšie vychádzať do melódie spevu.“ Autor: „Fascinuje ma, ako v tom každý hľadá skrytý význam.“
B. Ak by bola Prievidza dierou, mala by sa stotožňovať s definíciou slova diera. Úprimne si nemyslím, že sme prázdne miesto vzniknuté porušením celistvosti alebo zvierací brloh… 🙂
Tak sa podľa toho k nej správajme. Ak chceme zbaviť naše mesto nálepky diera, nepoužívajme ju my sami, odstráňme toto slovo z našich slovníkov a nahraďme ho tým, čím chceme byť. Rozprávajme sa o problémoch Prievidze, ale konštruktívne. Alebo to otočme a zmeňme konotáciu, ktorú nám toto slovo ponúka. Nebuďme dierou Slovenska, ale mestom, ktoré spraví dieru do sveta. 🙂 (Staňme sa mestom, ktoré dokáže vykonať niečo významné.)
C. Tretí dôvod: Škodíme sami sebe, kazíme si aj osobný branding. My sme Prievidza. Predstavte si, že idete za investorom a musíte okrem vášho projektu povedať aj to, odkiaľ pochádzate. O týždeň si bude pamätať už len zlomok z toho, čo ste mu povedali o projekte, ale to, že ste z diery si zapamätá. Vy by ste však skôr potrebovali, aby si zapamätal, že ste napr. z mesta, ktoré má za cieľ stať sa inkubátorom pre malé a stredné podnikanie alebo z mesta, ktoré má potenciál cestovného ruchu a pod.
Naučme sa prebiť slovo diera výraznejším a pozitívnejším slovom. Na prvý dojem máme v konverzácií len jeden pokus, tak prečo ho pokaziť? Nájdime Prievidzi kompliment a nebojme sa ho povedať nahlas, dieru nechajme tak, neprospieva to nám ani mestu. 🙂
Aby som dopovedala na otázku: Prievidza bude vnímaná tak, ako to my dovolíme, ak nebudeme robiť nič, bude to predmestie krajších Bojníc, ak zostaneme v minulosti, bude to banícke mesto, ak sa neponaučíme v našej rétorike, zostane najväčšou dierou Slovenska… Ale ak dostaneme odvahu, zmeníme ju. 🙂
Robme Prievidzi dobré meno doma aj vo svete. Vráti sa nám to. Ak nie nám, tak deťom, ak sa sem možno raz budú chcieť alebo musieť vrátiť.
2. Čo na dnešnej Prievidzi zbožňuješ?
Milujem náhodné stretnutia s ľuďmi z tohto regiónu vo svete, najmä v Česku. 🙂 Každý jeden z nich je v niečom skvelý a inšpiratívny! Naprieč Zlínom, Brnom či Prahou som stretávala veľmi inteligentných a rozhľadených rodákov. Sú tam, lebo tu nemajú také možnosti pracovného uplatnenia. Ich šikovnosťou tak zveľaďujú iné prostredie. Škoda.
Ale rozumiem im. Majú tam lepšie možnosti. Nádej vkladám do digitálnych nomádov, ktorý budú z Prievidze pracovať kľudne pre celý svet alebo ľudí, ktorí sa sem vrátia za rodinou, prípadne obyvateľov, ktorí neodídu ale rovno nastúpia do práce v regióne. 🙂
Tu prichádza úloha mesta: poskytnúť im motiváciu usadiť sa tu, vytvoriť komunitné priestory, podporovať kultúru, riešiť stavebné pozemky, nájomné byty aj lepšie spojenie s väčšími mestami alebo absenciu vysokej školy a príležitostí…
Obdivujem aj vynaliezavosť ľudí. Rôzne organizácie častokrát suplujú úlohy štátu, v ktorých zlyháva, veľa pekných projektov vzniká z iniciatívy ľudí. Pretože sú kreatívni a odvážni napĺňať potreby trhu, komunity, ľudí… Pochopili, že ak chcú, aby sa tu niečo zmenilo, nečakajú, kým to urobí niekto iný, začnú tú zmenu sami. Začať je to najťažšie a ja ďakujem všetkým, ktorí v tomto regióne robia veľa dobrého, aj keď nemusia.
3. A čo naopak nemáš rada, alebo Ti vadí?
Prievidza je pre mňa milovaným domovom, potrebuje však pridať.
Vadí mi, keď nevieme druhým dopriať úspech. Zahoďme ego a pochopme, že keď sa bude druhým poctivo dariť, bude lepšie celej spoločnosti. Dúfam, že sa raz dožijem krivky, kedy sa znižovanie počtu obyvateľov zastaví a otočí.
Príde mi, že sa v spoločnosti sústreďujeme na vykonštruované problémy, ktoré nás nezmyselne rozdeľujú, len využívajú strach a útočia na nevedomosť. Tým ale zakrývajú problémy skutočné. Otázkou je, čo môžeme urobiť pre to, aby nastala zmena?
Kľúčom je komunikácia, mediálna gramotnosť, odolnosť voči dezinformáciám a spojenie pre jeden cieľ. Komunikácia musí prebiehať k ľuďom aj medzi ľuďmi. Jasne, vecne, bez populizmu a zavádzajúcich výsledkov, alebo ak s nimi, musí nás ako národ niekto naučiť ako im odolať. Nezabúdajme, že voľbami určujeme, kto bude hospodáriť a riadiť štát, ak to budú nekompetentní ľudia, negatívne to ovplyvní aj regióny a odchod obyvateľov.
Ak spravíme aj geniálnu vec, ale neodkomunikujeme ju dostatočne, nikto si to nevšimne. Namiesto toho získa pozornosť ten, kto veľa „kričí“, aj keď nemá v danej veci odbornosť, len vie čo a ako povedať. My, ľudia, hľadáme skratky a jednoduché riešenia. Niektoré veci ale jednoduché riešenie nemajú.
Teraz je čas doslova „o 5 minút 12“ pripraviť sa na digitalizáciu a umelú inteligenciu, naučiť sa čítať overené zdroje, vyhýbať sa konšpiráciám a zjednodušovať procesy. Rovnako prijať fakt, že konštruktívna kritika je prospešná, nový človek s výborným nápadom nie je hrozba, ale príležitosť a zamedziť aby sa opakovaná lož stávala pravdou. Začnime všetci spoločne bojovať za rovnaký cieľ, budúcnosť našej krajiny a mesta.
Mrzí ma aj nízka osveta ohľadom dopadu priemyslu na zdravie občanov a zlý stav niektorých zdravotníckych zariadení. Ocenila by som aktivity, ktoré podporujú lásku k pohybu aj u dospelých a vzdelanie ohľadom prvej pomoci. Mestu prospeje aj univerzita a focus na cestovný ruch.
Zaujímajme sa proaktívne, čo sa deje a keď zistíme, že sa nedeje nič, pýtajme sa prečo. Tlak občanov je hnacím motorom mesta aj štátu.
4. Každý má svoje obľúbené miesta. Kde sú v Prievidzi tie Tvoje?
V náručí môjho manžela a v prírode v kopcoch. 🙂
5. Čo by mala Prievidza ponúknuť mládeži, aby sa masový exodus mladých ľudí aspoň spomalil, keď už nie zastavil a čím prilákať späť tých, ktorí už odišli?
Už dávno to nie je o tom, že nadpriemerne šikovní ľudia môžu byť vďační za návrat domov, ale mesto by malo mať radosť z ich návratu. Mesto musí ukázať, že má o nich záujem, komunikovať premyslené argumenty prečo sa vrátiť, mať pripravené príležitosti podať im pomocnú ruku. Dnes majú mladí neobmedzené možnosti, zatiaľ som nezachytila zo strany mesta jasnú ponuku napríklad v štýle:
Choďte, ale vráťte sa. Je dobré, že idete mimo svojej komfortnej zóny a sociálnej bubliny, ale pre ostatných je zlé, že sa už nevrátite. Ak sa riadime kritickým myslením (ktorému sa taktiež treba naučiť), sme ako špongie na informácie. Keď budeme neustále nasávať to isté z rovnakého prostredia, neporastieme tak rýchlo. Byť najlepší v rovnakej malej skupine nás neposúva.
Vo veľkých mestách sa stretávame s väčšou konkurenciou, s ľuďmi, ktorí sú múdrejší, šikovnejší, skúsenejší ako my. Byť najlepší v takomto kolektíve ľudí je fakt ťažké. A tu nastáva náš rýchly rast a rozvoj. Sme motivovaní na sebe pracovať viac ako v bezpečnom prístave, kde sa toho veľa nemení.
Preto si myslím, že je dobré načas odísť, aby sme rýchlejšie narástli a poučili sa z chýb iných. Cestovanie prináša pochopenie a kontakty, skúsenosti prinášajú rozhľad, kvalitné vzdelanie a náročné pracovné pozície nás zase obohatia o odbornosť.
Ste pripravení vrátiť sa? Výborne, možno práve vy budete inšpiráciou zmeny k lepšiemu v oblasti, v ktorej sa špecializujete.
Ďalším dôvodom pre návrat je fakt, že nie každý má možnosť vycestovať alebo študovať inde z rôznych dôvodov. Práve návrat tých, ktorí túto možnosť mali veľmi obohacuje celú komunitu aj mesto.
Vráťte sa a odovzdávajte, čo ste sa naučili na vašich cestách, prácach, od zahraničných kolegov. Ak neposkytneme mladým dôvod, odídu na vysokú a už sa prevažne nevrátia.
Nemajú čas mrhať šancami, žijeme v konkurenčnom prostredí, ktoré je globalizované. Ak ozajstným talentom Prievidza nevytvorí úrodnú pôdu pre rast, odídu a v Česku, aj vo vyspelej časti Európy, ich privítajú s otvorenou náručou.
A to treba dodať, že na Slovensku sa žije po mnohých stránkach oveľa lepšie ako v zahraničí. Kritiku si však Slovensko k napredovaniu zaslúži, je tu totiž obrovský nevyužitý potenciál, ktorý nám preteká cez prsty a my ho nevieme zastaviť.
Aktuálne sa v krajine ničí aj to dobré, čo tu bolo a prejavy arogancie, moci a vulgárnosti v politike podnikaniu neprospievajú. Aby občania neodchádzali, musia vidieť tlak odbornosti, slušnosti, inovácií a príležitostí.
6. Ako vnímaš podnikateľské prostredie v Prievidzi?
Zažila som mestá, ktoré išli podnikateľskému prostrediu viac naproti. Boli v nich inovačné centrá, konzultanti, moderné coworkingy, pravidelné stretnutia podnikateľov, prednášky, eventy, konferencie, súťaže, podpora vo vybavovaní zo strany mesta… Aj v Prievidzi sú ľudia, ktorí sa o rozvoj niečoho podobného snažia, a to ma veľmi hreje pri srdci.
Podnikanie nie je vždy ľahké, aj napriek tomu tu vidíme reakcie na dopyt a šikovných nových podnikateľov. Preto nevešiam hlavu. Dokým tu budú takíto ľudia, vždy bude nádej na lepšiu budúcnosť.
Podporujme ich, svojou návštevou, nákupom, online objednávkou, pochvalou…
Niekedy je dobré, keď sa nájde líder pre danú problematiku. Ten dokáže vybudovať komunitu a prepojiť aktívnych ľudí v meste. Máme v Prievidzi takého človeka? Ak áno, má dostatočne voľné ruky a prostriedky na to, aby sme sa o tom všetci v rámci cieľovej skupiny podnikateľov dozvedeli?
7. Poznáš nejaké prievidzské mimovládne organizácie a ich aktivity?
Napr. Úsmev ako dar, Galéria Jabloň, Berkat, Hajcman, Červený kríž.
8. Ktorému zaniknutému miestu v meste by si znovu prinavrátila život a prečo?
Pred časom som kreslila omaľovánky s motívom starej Prievidze a zmien, ktoré nastali. V rámci prípravy na ilustrácie som si zo záujmom prešla históriu mesta. Niektorých oblastí mi je skutočne ľúto, napr. Zlatá ulička je jednou z bolestí, veľmi by sa mi páčilo mať namiesto Vtáčnika zreštaurované pôvodné historické budovy. Je to smutný pohľad. Škoda je aj nehistorických budov, napríklad ZŠ Šafárika, Pošty na Bojnickej ceste atď.
Ak nemáme financie na obnovu našej histórie, dostaňme občanov a turistov aspoň k tej histórií, ktorá zostala. Národ, ktorý nepozná svoju históriu bude opakovať rovnaké chyby.
Ľudia trávia čas tam, kde je na to dôvod, kde nie je dôvod odídu.
Centrum mesta potrebuje ožiť, aj na vrchole kopcov som občas stretla viac ľudí. Na námestí by sme sa nemali cítiť ako posledný človek na planéte. 🙂
Dostaňme nás od mobilov von. Poďme dať život parkom, okoliam riek, prírode.
Ocenila by som, keby mesto nakúpi športové outdoorové hry a vybavenie pre rodiny, ktoré si bude možné zapožičiavať pravidelne priamo v parku v určitých hodinách.
Čerešničkou na torte by bolo prepojenie cyklotrasy až do Bojníc, pokojne s info tabuľami historického náučného chodníku, aby sme pozvali peších návštevníkov Bojníc, či cyklistov do Prievidze.
9. Povedzme, že máš k dispozícii 500 000 eur na to, aby si v meste niečo zmenila. Do čoho by si ich investovala?
Asi by som tu mala vymenovať materiálne veci, skúsim sa na to pozrieť opačne. Niekedy je najlepšia investícia do štartu ďalších projektov, ľudí a vzdelania. Je totiž možnosť minúť 500 000 EUR na jeden projekt, ktorý sa urobí a skončí alebo čiastku rozdeliť a vytvoriť komunitu odborníkov, ktorí budú schopní tvoriť nové a nové projekty.
Hoci na začiatku investujem do nie úplne hmatateľného bohatstva, títo ľudia svojou intenzívnou prácou, projektami, firmami, raz možno výrazne prevýšia zisk plynúci zo vstupnej investície. Vznikne tak potenciál, že vstupný kapitál 500 000 EUR rokmi znásobia.
Nadšenie je okrem toho prudko nákazlivé. Je možné, že to priláka nových ľudí a ponúkne aj zaujímavejšie pozície. Pokúsila by som sa teda vybudovať projekty, ktoré začnú fungovať samostatne, pri dobrom nápade a stratégií vedia získať iné granty a dotácie.
Som presvedčená, že keď tým správnym ľuďom pomôžete v rozbehu, dokážu veľké veci.
10. Éra baníctva končí a začína niečo nové. Čo by to malo byť, respektíve kde by si chcela vidieť Prievidzu o 20 – 30 rokov?
Chcem vidieť chopiť sa Prievidzu príležitosti, ktorá sa po skončení baníctva ponúka. Zaberme. Aktuálna vláda (2023/2024) napáchala už teraz veľa škody a ak sa nezmení, tak ešte napácha veľa škôd. Vyjadrila by som to slovami: „Ľahko sa ničí, ťažko sa buduje. Ťažko sa robí, ľahko sa sľubuje.“ Preto dúfam, že aj napriek tomu ukážeme, že sme dobrým mestom pre život, je to práca, ktorú za nás nik iný neurobí. V Prievidzi žije veľké množstvo úžasných ľudí. Vďaka nim to zvládneme. Prajem ti, Prievidza, nech kvitneš do krásy. 🙂
Soňa Danihelová vyrastala v Prievidzi až do vysokoškolského štúdia, kedy odišla na päť rokov do Zlína na Univerzitu Tomáše Bati, konkrétne Fakultu multimediálních komunikací, kde zažila nádherné roky, spolupracovala a viedla zaujímavé projekty, stretla inšpiratívnych ľudí a spoznala Baťovskú atmosféru a systém podnikania. Vrátila sa späť do Prievidze a ako freelancerka pracuje v digitálnom marketingu, má však dušu kreatívca, preto ak zostane čas ilustruje, maľuje a kreslí. Postupne dokázala nájsť prienik medzi prácou v marketingu a kreatívnymi činnosťami. Aj vďaka tomu dnes dokáže byť pridanou hodnotou pre klientov. Najviac sa však teší, že má spôsob ako skĺbiť vyštudovaný odbor, život v Prievidzi a dar tvoriť obrazy, ktoré robia radosť. 😊
