V rubrike PRIEVIDZSKÉ DESATORO Vám tentokrát o svojom vzťahu k mestu porozpráva mladý muž, ktorý stojí sa projektami ako Po stopách Prievidze a Ahoj, Prievidza! Aj on odpovedal na 10 rovnakých otázok, ktoré sa pýtame rôznych zaujímavých ľudí z regiónu. Radovan Huba práve ukončil bakalárske štúdium cestovného ruchu v Brne a ďalej plánuje pokračovať a dať to na inžiniera v rovnakom odbore v Banskej Bystrici. Už teraz propaguje náš región rôznymi spôsobmi, či už prostredníctvom náučných videí alebo nedávno vydaným gastro bedekrom ‘chutilo.’ (ktorý je prvým projektom tohto formátu na Slovensku a zastrešuje 40 najlepších podnikov z Prievidze, Bojníc a okolia). Zhovárame sa zároveň pri príležitosti výročia prvého natočeného videa o Prievidzi z jeho produkcie.
- Niekto Prievidzu vníma ako predmestie krajších a zaujímavejších Bojníc, iný ako hlavné mesto slovenského baníctva, niekto zas ako najväčšiu dieru, ktorá si zaslúži pesničku. Čím je pre Teba?
V podstate ničím z tohto konštatovania, aj keď na každom slove je kúsok pravdy. Prievidza sa nemusí za nič hanbiť v porovnaní s Bojnicami, ktoré sú samozrejme krásne, no aj u nás dokážeme nájsť miesta, ktoré vyrazia dych. Máme tu jednu z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe – Kostol Najsvätejšej Trojice, národnú technickú pamiatku Rušňové depo – jedna z najzachovalejších tohto druhu, historicky tu stál hrad (na Mariánskom vŕšku, máme Židovský cintorín, najväčšiu koncentráciu sgrafitovej výzdoby na Slovensku a mnoho ďalšieho.
Určite sme v novodobej histórii vnímaní ako banícke mesto a nemôžeme to Prievidzi vziať, nakoľko práve vďaka baníctvu zažila najväčšiu slávu a rozširovanie, ale podstatnejšiu časť histórie sme boli dôležitou obchodnou križovatkou a remeselným mestom. Viedla cez nás aj Zlatá cesta, ako cez jedno z mála zaznamenaných miest na Slovensku.
A že sme diera? Ten, kto Prievidzu skutočne pozná, a nenechá si otravovať život takýmito narážkami, by to nikdy nepovedal.
Pre mňa je teda Prievidza v prvom rade moje rodné mesto, v ktorom som vyrastal, kde som doteraz prežil celý svoj život a kde sa s radosťou opätovne vraciam. Je to mesto, ktoré má obrovský potenciál, no ten je žiaľ opakovane degradovaný a nepochopený. Pre mňa je srdcovou záležitosťou, a preto sa aj snažím každým dňom o jej popularizáciu a náuku verejnosti o nej.
- Čo na dnešnej Prievidzi zbožňuješ?
Zbožňujem jej pokoj a život v nej. Je ťažké niečo skutočne zbožňovať a nie každý ma v tomto bude chápať, ale Prievidza je naozaj dobré mesto na život. Aj napriek tesnej blízkosti Bojníc, ktoré navštevujú státisíce ľudí ročne alebo aj napriek tranzitu cez ňu ju vnímam ako pokojné mesto. Máme tu okolo seba krásnu prírodu, o ktorej tiež veľa ľudí žiaľ mnoho nevie. Nájdeme tu dokonalú občiansku vybavenosť a nikdy to nemáme ďaleko do väčších miest či turisticky vyhľadávaných destinácii na Slovensku. A možno ma za to niektorí ukameňujú, ale mne sa fakt páči aj to nové námestie či nový park pred úradom práce 🙂 .
V poslednom čase som si obľúbil aj Meštiansky dom s novou Galériou Imricha Vysočana, ktorú som priradil do zoznamu TOP 5 Prievidze a som rád, že vzniklo takéto kultúrne centrum priamo na námestí v historickej budove. Je oku lahodiaca ako zvonku tak aj zvnútra a milo prekvapí každého návštevníka či návštevníčku. To, že sa tam neplatí vstupné je len čerešničkou na torte.
A keďže som spracoval aj toho prvého gastro sprievodcu, ako by som mohol vynechať naše parádne podniky v meste. Prvotne to boli len kaviarne a cukrárne, ktoré sú všade po meste a kvalitou žiadna nezaostáva, no po vydaní bedekra som si uvedomil, že tu máme aj skvelé bary a pivárne, ktoré sa hneď dostali na môj zoznam obľúbených miest v Prievidzi.
- A čo naopak nemáš rád, alebo Ti vadí?
Samozrejme, nič nie je dokonalé. Vadí mi práve mentalita lokálnych ľudí, ktorí sami dehonestujú svoje mesto a potom sa sťažujú, že si z nich Slovensko robí srandu. Vadí mi, že nepoznajú svoju históriu, pamiatky, prírodu a turistu či turistku nevedia odporučiť nikde okrem Bojníc.
Na meste samotnom mi vadí, že s tým v podstate nič nerobí. Najväčšie pamiatky mesta nie sú prístupné verejnosti, mesto nemá takmer žiadne turistické značenie, samospráva nespolupracuje dobre s miestnymi organizáciami, ktoré to chcú zmeniť a mnoho ďalšieho. Nemám rád ani situácie, keď tu ľudia hľadajú možnosti, ako sa niečo nedá namiesto toho, aby hľadali cesty, ako to spraviť. Nesťažujem sa v podstate na nič materiálneho, vždy je to všetko o ľuďoch a ich nastavení.
Aj keď, niečo by sa možno ešte našlo. Na námestí nám chýba priestor na spoločenské a kultúrne podujatia. Ten altánok na bývalej fontáne skutočne nemôžeme považovať za relevantné miesto pre takéto aktivity. Námestie je aj nechránené pred slnkom a umelci sú priamo oproti nemu. Takto to nie je príjemné ako divákom tak ani umelcom. A možno aj preto sa na námestí neorganizuje ani zďaleka toľko podujatí, ako by sa mohlo.
A rozpadnutý amfiteáter v Lesnom parku by si tiež zaslúžil pozornosť. Mohlo to byť skvelé miesto na podujatia v srdci prírody a takto je z neho len chátrajúci, polorozpadnutý objekt, ktorý je útočiskom len pre ľudí bez domova alebo narkomanov.
Nakoniec mi nedovolí nespomenúť Obchodné Centrum Korzo. To samotné mi samozrejme vôbec nevadí a je dobré, že máme aj väčšie obchodné centrum so všetkým potrebným po ruke. Problémom ale je, že z neho nie je len centrum obchodné, ale žiaľ už aj spoločenské. Námestie je aj vďaka nemu totálne vyľudnené a ľudia namiesto toho, aby išli spoznať mesto, navštíviť podniky v centre alebo vybehli do prírody, uprednostnia radšej deň strávený v obchodnom centre…
- Každý má svoje obľúbené miesta. Kde sú v Prievidzi tie Tvoje?
Na to nedokážem odpovedať, keďže tých miest tu mám neúrekom… Ale tak vypichol by som asi Námestie slobody, Mestský park, Lesný park, Mariánsky vŕšok či Sídlisko Píly. Ale na takmer každom mieste dokážem nájsť niečo, prečo mám dôvod si ho obľúbiť, preto by bol reálny zoznam oveľa dlhší…
Inak tomu nie je ani pri prievidzských gastro podnikoch, ktorých mám rád niekoľko a nechcem spomenúť radšej žiaden. Náhodou na niektorý zabudnem a to by som si potom už neodpustil.
- Čo by mala Prievidza ponúknuť mládeži, aby sa masový exodus mladých ľudí aspoň spomalil, keď už nie zastavil a čím prilákať späť tých, ktorí už odišli?
Obávam sa, že ten už žiaľ nezastavíme. Nemáme tu vysoké školy a ani toľko pracovných príležitostí, aby sa tu všetci dokázali zamestnať. Podľa môjho názoru by ale vysoká škola výrazne spomalila odliv študentov. Nie každý chce totiž odísť z mesta do školy, ale viacerí to robia, povedzme si otvorene, kvôli rodičom či svojmu okoliu. Preto, pokiaľ by tu mali možnosť ostať na vysokej škole, viacerí by neváhali.
Rovnako tu chýba možnosť uplatniť sa pre študentov a študentky. Práca v gastre, obchodoch či za pásom neláka každého a pokiaľ má človek vyššie ambície, nemá tu čo robiť. Treba im vytvoriť podmienky na návrat zo škôl a ponúknuť relevantné pracovné pozície. Úprimne však nevidím túto situáciu ružovo a som názoru, že pokiaľ má človek vyššie ciele a nie je viazaný na Prievidzu, proste odíde.
Pomocou by mohla byť ešte špičková doprava do väčších miest, ako Bratislava, Trenčín, Žilina, Nitra… kde by mohli ľudia pracovať a v krátkom čase prísť domov do Prievidze. Je to tiež jedným z prostriedkov spomalenia tohto odlivu. Ale ako vidíme na novom grafikone, ani na toto nikto nemyslel.
- Ako vnímaš podnikateľské prostredie v Prievidzi?
Sám podnikám, ale moja práca je našťastie dosť voľná, nakoľko mám marketingovú agentúru. Ak mám brať našich podnikateľov v Prievidzi všeobecne tak nám tu chýba spolupráca. Každá firma, každý podnik a každý živnostník kope sám za seba (samozrejme česť výnimkám) a nedokáže pochopiť výhody spolupráce. Toto prostredie vnímam ako dosť uzavreté, a teda aj zbytočne obmedzené. Ťažko sa tu presadzujú nové trendy a nadväzovanie spoluprác je tu extrémne náročné.
Zo strany mesta a štátu by nám pomohli aj nejaké podpory pre nové projekty alebo možnosť vybudovania si zázemia v niektorej z nevyužitých mestských budov. Samozrejme, pokiaľ má byť podnik či projekt aj prínosom pre mesto a nielen čistá komerčná aktivita firmy.
- Poznáš nejaké prievidzské mimovládne organizácie a ich aktivity? Máš nejaké obľúbené?
Určite by mi nedalo v tejto oblasti nespomenúť Úsmev ako dar a ich aktivity môžu byť inšpiráciou pre nás všetkých. Ďalej by som rád spomenul aj ArsPreuge, kde ich členovia a členky pracujú v oblasti kultúry mesta a snažia sa aj propagovať prievidzské sgrafitá. Mal som rád aj Zelený Bicykel, len je škoda, že táto aktivita tento rok v Prievidzi skončila… A ešte napríklad aj Berkat, ktorý pomáha až za hranice Slovenska. Takýchto organizácii tu máme mnoho, ale tieto mi napadnú ako prvé.
- Ktorému zaniknutému miestu v meste by si znovu prinavrátil život a prečo?
Definitívne Zlatej uličke, smerom k Piaristickému kostolu pri Obchodnom Dome Vtáčnik. Jeho vybudovaním a zrušením historických budov toto miesto totálne stratilo svoje čaro a dnes je to len ďalšia z rozpadnutých krás mesta. Táto ulica by dokázala dokonale prepojiť historické skvosty Prievidze a verím, že sa ju raz podarí obnoviť.
Chýba mi aj ArtPoint, ktorý bol centrom umelcov a dodával energiu Starému Sídlisku. Viem, že namiesto neho bude nová centrálna mestská knižnica, ale to asi nedokáže nahradiť tú bývalú energiu tohto miesta. Ktokoľvek sa tam mohol kedykoľvek zastaviť na chutnú kávu a pritom obdivovať aktuálne umelecké diela či podebatovať so širokou komunitou zaujímavých ľudí.
Určite by bolo fajn vrátiť život aj bývalému amfiteátru v Lesnom parku, o ktorom som už hovoril.
Ak sa to počíta tak by som spomenul aj Rušňové depo. Mohla to byť jedna z najvýznamnejších pamiatok mesta a veľkolepé technické múzeum, no takto je to len ďalšia zanedbaná stavba, ktorú bežný okoloidúci prehliadne, pretože nepozná jej históriu. A to je veľká škoda…
- Povedzme, že máš k dispozícii 500.000 eur na to, aby si v meste niečo zmenil. Do čoho by si ich investoval?
Na základe mojich minulých odpovedí nemám nad čím uvažovať. Podobný projekt som rozobral aj vo svojej bakalárskej práci. Išlo by o organizáciu podujatia ,,Dni pary a uhlia“, ktoré by prepojilo Rušňové depo s Hornonitrianskym banským skanzenom. Projekt počíta s celkovou rekonštrukciou budovy depa a jej prerobením na technické múzeum, ako aj s rekonštrukciou koľají a historického parného rušňa 464.001 (Ušatá), ktorý by na tejto trase premával. Dokázali by sme takto spojiť jednoznačný historický základ Prievidze: baníctvo, s jednou z najzachovalejších budov tohto druhu na Slovensku.
Viem si predstaviť, že toto podujatie by bolo obľúbeným nielen u detí, ale aj každého nadšenca techniky alebo histórie. Po organizácii podujatia by samozrejme technické múzeum dokázalo fungovať aj celoročne. Prievidza by takto dokázala prilákať nových ľudí a rozšírila by povedomie o viacerých odvetviach v meste. Na podujatí by totiž mohli participovať aj stravovacie a ubytovacie zariadenia, kultúrne strediská a mnohí iní, ktorí by sa spropagovali a zároveň podporili turistický rast nášho mesta. Je to ale beh na dlhé trate a som skeptický či sa takáto myšlienka raz dokáže zrealizovať.
Okrem toho by za zmienku stála aj rekonštrukcia vysokej školy a jej plné znovu-otvorenie, ale tam pochybujem, že by takáto suma postačovala. Aktuálne je totiž už škola v katastrofálnom stave zvonku aj zvnútra a len ťažko by dokázala držať krok s touto dobou…
- Éra baníctva končí a začína niečo nové. Čo by to malo byť, respektíve kde by si chcel vidieť Prievidzu o 20 – 30 rokov?
Chcel by som ju vidieť ako moderné a prosperujúce mesto, kde by sa ľudia nebáli zostať, a za ktoré by sa nemuseli hanbiť kvôli naratívom spoločnosti. Máme tu priestor na prilákanie nových firiem, ktoré by priniesli do regiónu pracovné miesta a samozrejme vidím priestor aj v cestovnom ruchu. Ľudia nevedia, čo tento pojem znamená a predstavia si len povrchné informácie, akými sú práca v cestovkách či ubytovaniach. Cestovný ruch ale dáva prácu takmer všetkým. Gastro sektor, sektor ubytovaní, dopravy, obchodu,… a mnoho mnoho ďalšieho. Pokiaľ Prievidza naskočí na túto vlnu príležitostí, dokáže zo seba urobiť ťahúňa v tejto oblasti. A to aj za asistencie blízkych Bojníc.
Ono, nemáme veľmi na výber. Pokiaľ Prievidza zaspí, o chvíľu tu nikto neostane. Už teraz môžeme vidieť masívny odliv obyvateľov z mesta, a to ledva baníctvo skončilo. Pokiaľ sem neprivedieme nové podniky alebo nezačneme pracovať na svojej propagácii tak Prievidza skončí tam, kde bola po vojne pred rozmachom baníctva…
Bc. Radovan Huba (22 rokov) pracuje na rozvoji cestovného ruchu mesta Prievidza prostredníctvom projektov, ako Po stopách Prievidze, Visit Prievidza, chutilo., atď. Zároveň prevádzkuje marketingovú agentúru a pracuje v oblasti ubytovacích služieb v okolí Prievidze, ktoré rozbehol a naďalej aj spravuje. Ukončil osemročné štúdium na Gymnáziu V. B. Nedožerského a neskôr študoval na Provozně ekonomické fakultě Mendelovy univerzity v Brně v odbore management obchodu a služieb so špecializáciou na management cestovného ruchu. V roku 2017 spoluorganizoval tábor ,,Let us find the way to each other“ prostredníctvom programu Erasmus+ a podieľal sa aj na organizácii šachových turnajov prostredníctvom projektu Smart Kids a organizácie Chess4Europe. Počas pandémie v roku 2021 spolu s Natáliou Svítkovou spustili portál Trhy v Prievidzi, ktoré zmiernili dopady pandémie na remeselníkov a umožnili organizovať vianočné trhy vo virtuálnej podobe. V roku 2022 neúspešne kandidoval do mestského zastupiteľstva v Prievidzi, no so svojou prácou pre mesto neprestal. Angažuje sa v revitalizácii verejných priestorov a pomáha aj ako dobrovoľník na viacerých dobrovoľných akciách v meste. V roku 2022 zároveň vytvoril aj prvú destinačnú hru v meste Prievidza pod názvom Prievidzské selfíčko, ktoré je dodnes dostupné v informačnej kancelárii mesta Prievidza.
