Prichádza jar a tak sme sa pozhovárali s niekým, kto ju vie špeciálne oceniť. Prebúdzajúca sa príroda je rajom pre fotografa a poskytuje rôzne fotogenické scenérie, napríklad aj krásne ranné hmly, ktoré mimo iné tiež fascinujú nášho respondenta. Aké je teda PRIEVIDZSKÉ DESATORO (desať rovnakých otázok na ktoré odpovedajú zaujímaví ľudia z regiónu o svojom vzťahu k mestu) Karola Kobellu?
- Niekto Prievidzu vníma ako predmestie krajších a zaujímavejších Bojníc, iný ako hlavné mesto slovenského baníctva, niekto zas ako najväčšiu dieru, ktorá si zaslúži pesničku. Čím je pre teba?
Prievidza je pre mňa mesto kde som vyrastal, kde mám kamarátov a kde som strávil väčšinu života. Bolo to kedysi dávno mesto baníctva no časy sa zmenili, baníctvo upadlo ako všetko čo nie je perspektívne. Terajšia Prievidza je taká zmes industriálnej výroby a živnostníkov, ktorí sa tu snažia naďalej žiť v súlade s možnosťami. Prievidza je, ku údivu mnohých, v poslednom období aj veľmi kultúrne mesto a to vďaka mnohým nadšencom. Prostredníctvom ich kultúrnych stánkov sa v našom meste mnoho udialo a ešte stále deje na poli kultúrnom.
- Čo na dnešnej Prievidzi zbožňuješ?
Zbožňujem je asi silné slovo, no mám rád ľudí a tí sú v našom regióne hodne srdeční a prajní, aj keď možno je to len môj pohľad, no ja mám takých ľudí okolo seba. Mám rád všetko dobré a toho je tu celkom dosť… Je to už spomínaná kultúra ale aj ľudia, ktorí robia veľa zaujímavých vecí či už v meste alebo okolitej prírode. A vlastne áno, zbožňujem okolitú prírodu.
- A čo naopak nemáš rád, alebo ti vadí?
Vadí mi ešte stále pretrvávajúci materializmus, ostré lakte a politika, ale hlavne neúprimní ľudia v nej. Nemám rád smer architektúry, ktorý Prievidza naberá, je to pre mňa des. Málo zelene, všade betón a materiály dnešnej bláznivej doby. Stráca sa vkus a harmónia.
- Každý má svoje obľúbené miesta. Kde sú v Prievidzi tie tvoje?
Obľúbené miesta v Prievidzi? No okrem kultúrnych podujatí je to Lesopark. Ďalej kaviarničky, kde rád sedávam a pozorujem ten zhon a náhlenie mnohých ustráchaných a ponáhľajúcich sa ľudkov… Je to pre mňa dobrá škola a okrem toho tam vždy stretnem nejakých kamarátov a kamarátky – veď pri dobrej kávičke sa najlepšie debatuje. Jedno moje obľúbené miesto je aj tzv. Skalka a ešte snáď Sever, kde som vyrastal.
- Čo by mala Prievidza ponúknuť mládeži, aby sa masový exodus mladých ľudí aspoň spomalil, keď už nie zastavil?
Ponúknuť? Hlavne zmeniť celú stratégiu podpory – nepodpory… Zachraňujeme baníctvo úplne zbytočne. Namiesto týchto investícii by bolo vhodné rozvíjať nové stratégie a nové zmysluplné projekty, ktoré vytvoria pracovné miesta pre ľudí. Pre tých, ktorých práca baví a chcú niečo spraviť pre región. Nie je to všetko len o platoch je to podľa mňa aj o vytvorení pracovných miest, ktoré budú ľudí napĺňať… ale to je už na veľmi dlhý dialóg… No politická situácia Slovenska nedovoľuje tento rozvoj nakoľko je mnoho prospechárov a tí blokujú to, čo je pre mnohých prirodzené. Nezmyselné zákony a postihy odrádzajú takmer všetkých dobre zmýšľajúcich ľudí. Chýba zdravý rozum, súcit a morálka, ale to je neduh celej našej spoločnosti ako takej. Takže možno by na začiatok stačilo nechať mladých ľudí dýchať po novom aby nám ukázali ako sa to má… Lebo my sme to moc doteraz nezvládli.
- Čím by mohla Prievidza prilákať späť tých, ktorí už odišli?
Myslím, že možnosťou dať im šancu ukázať, čo sa tam vonku naučili…
- Ako vnímaš podnikateľské prostredie v Prievidzi?
Ako všade, bez kamarátstva s určitými ľuďmi, to je nesmierne ťažké a k tomu zákony, ktoré nepodporujú živnostníkov.
- Poznáš nejaké prievidzské mimovládne organizácie a ich aktivity? Máš nejaké obľúbené?
Poznám zopár a aj s nimi spolupracujem. Robia záslužnú prácu aj keď to nemajú ľahké. Obľúbené? To sú všetky, ale napríklad Galéria Jabloň, Úsmev ako dar, Slniečko a ICM.
- Ktorému zaniknutému miestu v meste by si znovu prinavrátil život a prečo?
Kazačok. Bola to krčma kde sme sa stretávali my dlhovlasí. A prečo? No minimálne z nostalgie a snáď aj preto, že to čo tam je teraz namiesto neho je síce podstatne väčšie no pre mňa hrozné. A asi by som ešte prinavrátil život Kolkárni v Lesoparku. Jedno krásne miesto, ktoré sa ale už nedá vrátiť bolo historické centrum Prievidze s pôvodnými domčekmi kde dnes stojí obchodný dom Vtáčnik. A ešte ma napadajú Dom osvety, Kino Baník a mnoho ďalších obľúbených miest z detstva.
- Povedzme, že máš k dispozícii 100.000 eur na to, aby si v meste niečo zmenil. Do čoho by si ich investoval?
Investoval by som ich do podpory športových aktivít mladých ľudí, nakoľko mám pocit, že táto oblasť stagnuje. Mládež sa venuje novým športom, ktoré zatiaľ nemajú veľkú podporu a vytvorené adekvátne podmienky. Je to napríklad parkour, zjazdy na bicykloch, snowboard, či skateboard. Sú to trochu iné športy ako tie, ktorým sme sa venovali my, za našich mladých čias. Ďalšia oblasť podpory by boli určite rôzne kultúrne podujatia a projekty, ktoré majú potenciál pritiahnuť ľudí späť na námestie do centra mesta, aby znova ožilo.
Karol Kobella má 49 rokov, pochádza z Prievidze a momentálne žije v Sebedraží. Je vyučený mechanik banskej prevádzky a túto prácu aj osem rokov robil hneď po škole na Bani Cigeľ. Z hĺbok baníctva zamieril trochu vyššie a odišiel Čiech, kde bol výškovým pracovníkom na vysielačoch. Po troch rokoch stačili aj výšky a Karol zamieril späť na Slovensko kde si založil živnosť a dodnes robí rôzne stavebné práce a reklamné pútače. Jeho najväčšou záľubou je fotografia, ktorej sa venuje už viac ako 10 rokov. Mal niekoľko výstav a je tiež pozývaný ako porotca do rôznych fotografických súťaží. Ku fotkám prírody neskôr pridal aj písanie motivačných básní v spojení so zachytenou scenériou a zatiaľ vydal jednu takúto kombinovanú publikáciu. Rád chodí do prírody a na hory ako peší turista, alebo na bicykli, či lyžiach. Prírodou sa obklopil aj doma – stará sa záhradku, stromy, jazierko a iné parádnosti na svojom dvore. Nepohrdne kultúrou a dobrými folkovými koncertami. Vždy keď môže, tak rád pomôže, napríklad už spomínaným neziskovým organizáciám.
A tu je ešte pár tipov, kde sú Karolove naj miesta na fotografovanie prírody: Turčianska záhradka, okolie Martina, Turčianske Jaseno, Pieniny a oblasť Vysoké skalky, Valaská Belá a okolité lazy, Osturňa, Malá Fatra a Osnica, Veľká Fatra a zimná Smrekovica a Skalná Alpa, Vysoké Tatry a Jahňací štít, Nízke tatry a Králička… zo zahraničných Južná Morava oblasť Šardice, Vysočina oblasť Macourov… a mestá: Banská Štiavnica, Špania dolina, Ždiar, Český Krumlov, Praha, Krakow, Hallstatt.