S novým školským rokom je tu aj rubrika PRIEVIDZSKÉ DESATORO, kde prinášame odpovede na 10 rovnakých otázok o našom meste na ktoré nám odpovedajú zaujímaví ľudia z regiónu. Začíname teda vyspovedaním dlhodobej učiteľky prievidzskej Obchodnej akadémie, Kataríny Bubnášovej. Aktuálne si užíva svoj učiteľský dôchodok už šestnásty rok a popritom ju stále môžete stretnúť na rôznych kultúrnych podujatiach či protestoch na námestiach Prievidze. Ak chodievate do Café Merlo, určite ste tam už sedeli spolu a vôbec ste o tom nemuseli vedieť 🙂 .
1. Niekto Prievidzu vníma ako predmestie krajších a zaujímavejších Bojníc, iný ako hlavné mesto slovenského baníctva, niekto zas ako najväčšiu dieru, ktorá si zaslúži pesničku. Čím je pre Vás?
Prievidza je pre mňa mestom, v ktorom žijem už viac ako polstoročie. Narodil sa tu môj otec – na Dlhej ulici, ktorej domčeky boli zbúrané kvôli novej výstavbe. Zo stavebného materiálu postavil otec dom, v ktorom teraz bývam… Detstvo a mladé roky som prežila v Krompachoch, odkiaľ pochádzala mama. Srdcom som teda Prievidžanka, ale aj východniarka 🙂 .
2. Čo na dnešnej Prievidzi zbožňujete?
Mám rada Prievidzu z pohľadu jej bohatej histórie. V múroch piaristického kláštora som prežila prvých 12 učiteľských rokov, keď tam sídlila stredná ekonomická škola. Teší ma, že aj v Prievidzi sa nájdu ľudia, ktorým dejiny mesta nie sú ľahostajné. Dôkazom je najnovší projekt Mariánska hradná cesta v parku Skotňa, za ktorým stojí mladý človek Radovan Huba. A mám rada toto mesto najmä na jar, keď zakvitnú kvety v jeho parkoch…
3. A čo naopak nemáte rada, alebo Vám vadí?
Som smutná, keď vidím počarbané fasády domov, strhnuté cestovné poriadky, odhodenú nečistotu pri chodníkoch. Nepáči sa mi frfľanie podaktorých občanov, ktorí v jednom kuse kritizujú, čo sa neurobilo, čo sa urobilo zle – bez toho, aby porozmýšľali, ako oni sami môžu priložiť ruku k spoločnému dielu…
4. Každý má svoje obľúbené miesta. Kde sú v Prievidzi tie Vaše?
Mám rada naše Námestie slobody. Rada si na ňom posedím v mojej obľúbenej kaviarni Café Merlo a pozorujem ruch mesta. Rada mám Mariánsky vŕšok, staré uličky na Pieskoch (tak nazvali starí Prievidžania časť mesta, kde bývam)…
5. Čo by mala Prievidza ponúknuť mládeži, aby sa masový exodus mladých ľudí aspoň spomalil, keď už nie zastavil a čím prilákať späť tých, ktorí už odišli?
Základom sú pracovné príležitosti a možnosti dostupného bývania. Iné riešenie nevidím…
6. Ako vnímate podnikateľské prostredie v Prievidzi?
Skoro celý svoj život som pôsobila ako učiteľka v štátnej sfére a podnikateľské prostredie v našom meste teda veľmi nepoznám. Po útlme baníctva je tu veľká výzva. Osobne vidím možnosti v oblasti cestovného ruchu – propagácii toho, čo máme pekné. V čase internetu a home officu už netreba stavať nové montážne haly. Podnikaví ľudia si vedia nájsť oblasť, ktorá predstavuje „dieru na trhu“ a je miestom pre ich nápady.
7. Poznáte nejaké prievidzské mimovládne organizácie a ich aktivity? Máte nejaké obľúbené?
Páčia sa mi aktivity organizácie Ars Preuge. V poslednom čase je to mapovanie a propagácia sgrafít na sídlisku Píly. Bývala som tam istý čas s rodičmi na Baníckej ulici v bytovke, ktorá mala nad vchodom dievčatko s kvetinou. Oceňujem tiež činnosť občianskeho združenia Berkat na čele s Ivanom Sýkorom. V tomto období účinne pomáhajú ťažko sužovanej Ukrajine, ale stoja aj za stretnutiami občanov na našich prievidzských námestiach, ktorí tu vyjadrujú svoje postoje k aktuálnej spoločenskej a politickej situácii.
8. Ktorému zaniknutému miestu v meste by ste znovu prinavrátila život a prečo?
Osobne by som privítala väčšiu starostlivosť o bývalý židovský cintorín. Je spojený so životom už zaniknutej židovskej komunity v našom meste, ktorá si tak veľmi vytrpela počas tzv. Slovenského štátu.
9. Povedzme, že máte k dispozícii 500.000 eur na to, aby ste v meste niečo zmenili. Do čoho by si ich investovali?
Investovala by som ich do školstva a kultúry. Vzdelanie je základom prosperujúcej spoločnosti. Kultúra povznáša ducha. Dôležitým faktorom je aj šport. Potrebné sú ďalšie miesta na športové aktivity a tiež ich financovanie, aby hlavnými „sponzormi“ neboli len rodičia šikovných detí…
10. Éra baníctva končí a začína niečo nové. Čo by to malo byť, respektíve kde by ste chceli vidieť Prievidzu o 20 – 30 rokov?
Vzhľadom na môj vek to pravdepodobne nebudem môcť posúdiť 🙂 . Rada by som však videla Prievidzu ako prosperujúce a prekvitajúce mesto, plné spokojných ľudí…
Katarína Bubnášová po skončení strednej školy vyštudovala učiteľskú aprobáciu nemecký jazyk – slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Tri roky pracovala ako jazyková redaktorka vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied „Veda“. Ďalším (a vlastne jediným pôsobiskom až do dôchodku) bola Stredná ekonomická škola v Prievidzi, neskôr premenovaná na Obchodnú akadémiu. Tri funkčné obdobia pôsobila v komunálnej politike ako poslankyňa za mesto Prievidza. Šestnásty rok je na učiteľskom dôchodku. Neprestáva sa však zaujímať o spoločenské a politické dianie doma i v zahraničí. Vyjadruje sa k nim na Facebooku, ako aj účasťou na podujatiach v rámci mesta. Jej srdcovkou je oblasť kultúry (knihy, divadelné predstavenia, koncerty). Týmto smerom viedla aj svoje tri deti, ktoré žijú v Bratislave (jedna z dcér pokračuje v rodinnej učiteľskej tradícii 🙂 ). Svoje vedomosti si overovala vo viacerých televíznych súťažiach, napríklad aj v Milionárovi. V súčasnosti sa pravidelne stretáva s priateľmi na pubových vedomostných kvízoch.
