Po dvojročnej pauze je tu ďalší rozhovor z rubriky PRIEVIDZSKÉ DESATORO, kde nám zaujímaví ľudia z regiónu odpovedajú na rovnakých 10 otázok o svojom vzťahu k mestu Prievidza. Tentokrát sme sa zhovárali s Jánom Helbichom – konzultantom a zakladateľom firmy ERUDIO.
- Niekto Prievidzu vníma ako predmestie krajších a zaujímavejších Bojníc, iný ako hlavné mesto slovenského baníctva, niekto zas ako najväčšiu dieru, ktorá si zaslúži pesničku. Čím je pre Teba?
Môj vzťah k Prievidzi sa stále vyvíja. Pred odchodom na vysokú školu som ju vnímal ako danú vec, o ktorej sa nediskutuje. Potom prišla kritická fáza, keď som sa na ňu pozeral novou optikou, najmä počas mojich pobytov v Nemecku a USA. Vtedy, okolo roku 2000, sa mi zdala taká nudná a nepekná. No napriek tomu som sa sem po vysokej škole vrátil, založil som tu firmu a žijem tu dodnes. V poslednom čase Prievidzu tak nejak vo svojom vnútri nanovo objavujem a uvedomujem si, že sem patrím. Krásnejší svet vôbec nehľadám, ak môžem citovať Michala Tučného. Som tu doma.
- Čo na dnešnej Prievidzi zbožňuješ?
Že ak sa neponáhľam, po meste sa všade dá prejsť pešo, dokonca aj do Bojníc. Že už aj tu sa stavia a modernizuje. Hoci vidieť niekoľkoročný posun voči väčším mestám, projekty ako Galéria Jabloň, Titanic, či Meštiansky dom mi robia radosť. Že Prievidza je taká príjemne malá, takže občas na ulici zdravím ľudí, ktorých poznám len podľa tváre z fitka. A oceňujem aj centrálnu polohu Prievidze v rámci Slovenska. Za hodinu sa dá autom dostať do štyroch krajských miest. Za dve hodiny do hlavného mesta alebo do Tatier. Keď vesmírny projektant kreslil na mape kružnice významných miest Slovenska, do Prievidze asi zapichol hrot kružidla. Po tom vpichu tu zostala tá diera, ako sa spieva v onej nelichotivej pesničke 🙂 . Ale to už podľa mňa dávno nie je pravda, dá sa tu príjemne žiť.
- A čo naopak nemáš rád, alebo Ti vadí?
No napríklad popoludňajšie zápchy na Košovskej a Bojnickej ceste sú otravné. Mohlo by sa tu tiež stavať viac bytoviek rôznych typov a úrovní. Tiež ma mrzí, že nie je využitý potenciál Handlovky ako rieky, čo preteká krížom celým mestom. Tým myslím najmä príjemné posedenie, prechádzky, voľný čas. A nie je mi vlastne jasné, prečo je námestie cez víkend a po večeroch prázdne. A vadí mi, že ako mesto málo myslíme na sociálne slabšie skupiny. Chodník pozdĺž celej Ciglianskej cesty, kde mnohí z nich bývajú, mal byť vybudovaný už pred rokmi.
- Každý má svoje obľúbené miesta. Kde sú v Prievidzi tie Tvoje?
Ja mám svoje obľúbené miesta spojené so stromami. Mariánsky vŕšok mám rád, lebo tam rastú moruše a gaštany. Na Námestie slobody chodím najradšej, keď kvitnú lipy. Veľkú Lehôtku a Púšť mám veľmi rád vďaka ihličnatým lesom, ktoré sú v okolí Prievidze pomerne vzácne.
- Čo by mala Prievidza ponúknuť mládeži, aby sa masový exodus mladých ľudí aspoň spomalil, keď už nie zastavil?
Mám pocit, že pandémia čiastočne zmenila naše vnímanie veľkého sveta a mnohí si uvedomili, že v krízových časoch je Slovensko dobré miesto na život. Rozhodne by som teraz nemenil Prievidzu za New York či Rio. Zároveň nám ale pandémia ukázala, že hoci sa dá pracovať aj na diaľku, osobný kontakt sa nedá plnohodnotne nahradiť žiadnymi Skype-mi či Zoom-ami. Preto je dôležité, aby sa ľudia podobného zmýšľania a hodnôt aj fyzicky vyskytovali v tej istej lokalite. A to je práve výzva pre Prievidzu – ako sem dostať šikovných a kreatívnych ľudí, aj keď nie sme študentské mesto a nemáme diaľnicu ani poriadne vlakové spojenie so svetom.
Čo sa týka našej firmy ERUDIO, mal som šťastie na kolegov a kolegyne, ktorí roky žili v Bratislave alebo v zahraničí a potom sa z osobných dôvodov vrátili domov do Prievidze. Oni zas oceňujú, že aj v Prievidzi je firma, ktorá poskytuje zmysluplné a zaujímavé konzultačné služby. Je to predsa fascinujúce, keď z prievidzskej kancelárie pomáhame nemeckej vláde zlepšiť systém vzdelávania utečencov zo Sýrie, ktorí sú teraz v Jordánsku či Turecku. A občas máme príležitosť ísť priamo do Ammánu a pozrieť sa, ako to funguje v realite. A aby sme takúto zákazku mohli robiť, v tendri porazíme konkurentov z celého sveta.
- Čím by mohla Prievidza prilákať späť tých, ktorí už odišli?
Zatiaľ som nevymyslel, ako prilákať späť šikovných mladých ľudí. Robíme to iba svojím vlastným príkladom. Takže ak niekto uvažuje o návrate domov, či dokonca už je tu a hľadá si prácu, môže sa nám bez váhania ozvať. Talenty do tímu hľadáme neustále. Základom je plynulé ovládanie minimálne jedného svetového jazyka a vynikajúce štylistické a komunikačné zručnosti. Aspoň si takto otestujeme, kto číta Hajcman 🙂 .
- Ako vnímaš podnikateľské prostredie v Prievidzi?
Ako roztrieštené a neprehľadné. Keďže naši slovenskí klienti sú najmä samosprávne kraje a ministerstvá, neorientujem sa celkom, „who is who“ v Prievidzi. Často sa preto musím spoľahnúť na referencie najbližších známych, ktorí prievidzskú podnikateľskú scénu poznajú lepšie. Možno by stálo za zváženie vytvoriť nejaký katalóg prievidzských podnikateľov aj s osobnými profilmi a príbehmi majiteľov firiem. Znie to ako dobrý námet na nejaký malý projekt.
- Poznáš nejaké prievidzské mimovládne organizácie a ich aktivity? Máš nejaké obľúbené?
Jasné, že poznám. Mojím favoritom je samozrejme občianske združenie Šachový klub Prievidza, kde som členom už asi 35 rokov. V roku 2010 sme zvíťazili v najvyššej súťaži družstiev – slovenskej šachovej extralige, to je zatiaľ najväčší úspech v histórii klubu. Ale vo všeobecnosti mám voči nastaveniu mimovládneho sektora na Slovensku určité výhrady. Videl som príliš veľa neziskoviek, ktoré boli zriadené účelovo kvôli 2 % dane alebo aby mohli žiadať o dotácie z eurofondov. A tiež nesympatizujem s čisto podnikateľskými aktivitami, ktoré navonok fungujú ako mimovládne organizácie, ale v skutočnosti profitujú z odlišného prístupu, ktorý štát uplatňuje voči neziskovému sektoru. Ale česť výnimkám, aj tu v Prievidzi sa niektoré veci pohli aj vďaka mimovládnym iniciatívam.
- Ktorému zaniknutému miestu v meste by si znovu prinavrátil život a prečo?
Často som rozmýšľal, či by sa nejako nedala využiť tá stará pivnica pod Skalkou na Dlhej ulici. Zdá sa mi, že keď som bol malý, vchod nebol zatarasený, takže sa tam dalo vojsť dovnútra. Ale pravdupovediac si nepamätám, ako to tam vnútri vyzeralo.
- Povedzme, že máš k dispozícii 100.000 eur na to, aby si v meste niečo zmenil. Do čoho by si ich investoval?
Asi by som sa snažil investovať ich do zatraktívnenia parku Skotňa nad Dlhou ulicou. Snahou by malo byť vytvoriť čo najväčšiu prepojenú pešiu zónu, kde sa budú ľudia cítiť dobre a tráviť voľný čas. A práve to sa mi zdá byť vhodný priestor – od Námestia slobody po Mariánsky vŕšok.
Ján Helbich (41) je renomovaný medzinárodný konzultant v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Vyštudoval medzinárodné podnikanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V roku 2003 založil v Prievidzi poradenskú firmu ERUDIO, s.r.o., ktorú dodnes riadi. Bol juniorským reprezentantom Slovenska v šachu a dlhoročným aktívnym hráčom Šachového klubu Prievidza.