V Prievidzi už viac ako dva roky vzniká unikátny kultúrno-spoločenský priestor. Práve tu raz môže sídliť prievidzský coworking a miesta je dosť pre rôzne iné užitočné projekty, umelcov, mimovládne organizácie či komerčné firmy. Aký je teda príbeh jednej “(ne)obyčajnej” budovy SOU Banícke? Odpoveď nám dal Michal Dobiáš, zakladateľ Galérie Jabloň, ktorý Vás zároveň všetkých pozýva na druhý ročník Dňa otvorených dverí – v utorok 1.9.2020 o 10:00.
“Pamätám si, ako som pred takmer dvomi rokmi prešiel bránami tejto školy ako jej nový nájomca. Bol som plný entuziazmu, očakávaní a plánov do budúcnosti. Budovu som poznal, chodil som sem do školy. O to fascinujúcejší bol môj návrat.
Na začiatku bol sen. Sen o akejsi malej Cvernovke v Prievidzi. O priestore, ktorý bude spájať rôznych ľudí a ich záujmy. O priestore, kde sa stretne minulosť s budúcnosťou a ktorý bude centrom kreativity, kultúry, biznisu a občianskej spoločnosti. O Galérii ako pasáži. O rôznych ľuďoch, ktorí tvoria jeden strom. Jabloň. Tento príbeh sa volá Galéria Jabloň.
Často sa ma pýtajú, prečo Jabloň. Dôvod je pomerne jednoduchý, no pravda trochu zložitejšia. Niekedy na konci 90. rokov minulého storočia som na internete objavil skutočný príbeh mladého českého chlapca o jeho odvahe, statočnosti a inakosti. On sám svoj príbeh vtedy prirovnal k Jabloni a nazval ju ako rôznych ľudí jeden strom. Príležitosť, mať aj v Prievidzi svoju Jabloň, prišla práve pri budove bývaleho baníckeho učilišťa. Plány na jeho vybudovanie začali na konci 50. rokov minulého storočia a už v roku 1963 tu boli prví žiaci. Miesto, kde dnes budova stojí, patrilo kedysi pod Bojnícke panstvo. Neskôr tu bola ovocinárska škôlka a pestovali sa tu predovšetkým domáce odrody jabloní a iné ovocie. Po jej riaditeľovi, Martinovi Falešníkovi dokonca ostala pomenovaná ulica.
Návrat do školy však nebol jednoduchý. Viac ako školu, mi budova pripomínala skanzem. Vodovod prasknutý, kanalizácia upchatá, kúrenie žiadne, omietky popraskané, strecha deravá a dvere rozbité. A bolo treba začať robiť všetko a hneď. Po dvoch rokoch prác sa už postupne rodí Galéria Jabloň. Sme síce iba na začiatku tejto pomyselnej cesty, ale s jasným výhľadom na konci tunela.
Celá rekonštrukcia vôbec nie je jednoduchá. Problémom sú ako vždy peniaze. Nemáme žiadne dotácie ani granty. Mal som však šťastie na priateľov a výborných obchodných partnerov. A dnes už verím, síce problémov pribúda, že dielo sa aj podarí úspešne dokončiť. Lebo ako raz povedal Milan Rastislav Štefánik: ‘nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel’.”
Jabloň môžete sledovať aj na Facebooku, či už na stránke o celom projekte alebo sa môžete prihlásiť do skupiny, kde sa dozviete viac o samotných službách, ktoré tento priestor ponúka.
