Pomaly sa začínajú uvoľňovať opatrenia a očakávame, že začneme opäť organizovať rôzne vzdelávacie a sieťovacie podujatia.
Tento „koronový“ čas umožnil zamyslieť sa mimo iného aj nad tým, aký majú rôzne aktivity Hajcmanu dopad, respektíve, ako ho merať.
Koncom minulého roku publikovala Nadácia Pontis článok na tému „Sledovanie dopadu: tipy na výskumné metódy za málo peňazí a v krátkom čase – Ako nerezignovať na akékoľvek sledovanie dopadu“. Okrem výpočtu rôznych metód a ich krátkeho popisu článok poskytol aj vizualizáciu, kde sú jednotlivé spôsoby sledovania dopadu usporiadané podľa náročnosti na zdroje (či už finančné alebo ľudské) a spoľahlivosť zozbieraných informácií (pôvodná vizualizácia pochádza z medzinárodne uznávanej metodiky Social Reporting Standards):
* Modré sú metódy viac založené na emóciách; červené sú metódy viac založené na faktoch (RCT je skratka pre „Randomized Controlled Trial“, čo znamená náhodný kontrolný pokus).
O jednotlivých metódach a celkovom spôsobe nadstavenia monitoringu a evaluácie sa podrobne píše v „Príručke pre hodnotenia projektov na podporu zamestnávania mladých“, ktorá vznikla v rámci projektu „Youth Impact“ financovaného z grantov EHP a Nórska. Príručka popisuje rôzne nástroje, na hodnotenia projektov zameraných na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov, vrátane osôb, ktoré sa stretávajú s problémami v čase prechodu medzi školou a zamestnaním (tzv. skupina NEET – Not in Education, Employment, or Training).
A čo nato všetko naša organizácia? Úprimne, meranie dopadu je v Hajcmane okrajovou záležitosťou. Vo väčšine prípadov sa robí, keď je organizované podujatie financované z externých zdrojov, teda donor sa zaujíma o to, aká bola spokojnosť cieľovej skupiny s danou aktivitou. Takto boli v minulosti prostredníctvom online dotazníkov hodnotené vybrané workshopy a školenia ako aj Festival digitálnych nomádov. Zisťovala sa nie len spokojnosť účastníkov a účastníčok s obsahom a organizáciou podujatia, ale zbierali sa aj odporúčania a nápady pre budúce aktivity Hajcmanu.
Na prelome rokov 2019 a 2020 Hajcman spolu-organizoval tzv. „Vzdelávanie mladých lídrov a líderiek Prievidze“, ktoré pozostávalo z troch vzdelávacích víkendov a implementácie vlastného komunitného mikro-projektu. Počas prvého a posledného víkendového vzdelávania účastníci a účastníčky vyplnili krátky dotazník (podľa poskytnutých inštrukcií), kde hodnotili svoje schopnosti pracovať v tíme, sebamotiváciu, efektívnej komunikáciu, prezentačné zručnosti, projektové myslenie, finančnú gramotnosť, a podnikavosť. Výsledky boli porovnané a hodnotený bol progres účastníkov a účastníčok vďaka vzdelávaniu. Po každom jednom víkendovom vzdelávaní účastníci a účastníčky vypĺňali aj všeobecný hodnotiaci dotazník spokojnosti, ktorý zisťoval mieru naplnenia ich očakávaní, spokojnosť s témami a aktivitami, zrozumiteľnosť, priestor na otázky a diskusiu, školiteľky (ako sa vedia obliecť aby korešpondovali s témou podujatia je vidno na ilustračnej fotke), a spokojnosť s logistikou (ubytovanie a strava). Dotazník zisťoval aj konkrétnu tému víkendového vzdelávania, ktorú mladí ľudia považujú za najužitočnejšiu a ktoré vedomosti plánujú využiť v praxi.
Pri sledovaní dopadov si tiež treba uvedomiť, že zozbierané dáta môžu byť v akejkoľvek kvantite či kvalite, najdôležitejšie je preukázanie kauzality medzi konkrétnou vzdelávacou aktivitou, resp. programom a následnou zmenou či už v správaní alebo hodnotách mládeže.