Tretí rozhovor rubriky PRIEVIDZSKÉ DESATORO sme viedli s mladým architektom, GUSTOM UGRÓCZYM, spoluautorom architektonického ateliéru Archa. Tak ako iní zaujímaví ľudia z regiónu, aj on nám zodpovedal 10 otázok o svojom vzťahu k mestu Prievidza.
1. Niekto Prievidzu vníma ako predmestie krajších a zaujímavejších Bojníc, iný ako hlavné mesto slovenského baníctva, niekto zas ako najväčšiu dieru, ktorá si zaslúži pesničku. Čím je pre teba?
Keď som bol ešte na výške a robili sme preddiplomový ateliér, tak nám profesor zadal nasledovnú úlohu: „Nájdite ľubovoľné miesto, ktoré máte radi, je niečim nevšedné a navrhnite niečo, čo by tam nikto nečakal“. Tak som veľmi rýchlo našiel toto miesto v mojom rodnom meste – v Prievidzi. Je pre mňa miestom kontrastov. Buď zapadneš a zabrzdíš sa, a potom o tebe zložia pesničku, alebo nezapadneš a pomôže ti rozbehnúť sa.
2. Čo na dnešnej Prievidzi zbožňuješ?
Mám rád ľudí, ktorí tu žijú, priateľov a prechádzky s nimi. Vždy je kam sa prejsť. Raz sme s kamarátom začali chodiť na staré sídlisko, až kým sme nepoznali každú jeho uličku. Je tam jeden vjazd do garáže a dá sa využiť ako U rampa na skateboardovanie. Potom sme sa preorientovali na Zapotôčky. Inokedy sme si dali tú námahu prejsť každú vyšliapanú cestičku v lesíku pod cintorínom.
3. A čo naopak nemáš rád, alebo ti vadí?
Vždy mi vadila agresivita a akási namosúrenosť značného množstva obyvateľov. Uchytili sa tu kdejaké ideologické skupiny a strážili svoje teritória. A to nevravím len o skinheadoch a anarchistoch, ale aj dôchodci sa vedia správať čudne.
4. Každý má svoje obľúbené miesta. Kde sú v Prievidzi tie Tvoje?
Parka Skotňa, mestský park, titanik :-), cintorín, všetky nábrežia, Kolotoč, Piaristický kostol…
5. Ako by sa malo v meste riešiť parkovanie a koľko by si zaň bol ochotný zaplatiť?
Myslím, že Prievidzi by pomohlo spraviť ju prístupnejšiu pre bicykle: cyklotrasy, stojany ale aj celková kultúra cestných a peších komunikácií. Nehovoriac o kolobežkách, korčuliach, skateboardoch… tieto sa v Prievidzi nedajú poriadne použiť ako plnohodnotný dopravný prostriedok.
6. Čo by mala Prievidza ponúknuť mládeži, aby sa masový exodus mladých ľudí aspoň spomalil, keď už nie zastavil a čím prilákať späť tých, ktorí už odišli?
Hm. Vždy som hľadal riešenia a podnety skôr v sebe než v okolí. Ale s kolegom z ateliéru sme sa už viackrát bavili o tom, že tu postrádame komunitné projekty. Hlavne také, ktoré by bolo vidieť navonok, ako napríklad komunitné záhrady pred panelákmi, na strechách, vertikálne… Myslím, že ľudí láka, keď vidia spolupatričnosť a možnosť sa do niečoho zapojiť.
7. Ako vnímaš podnikateľské prostredie v Prievidzi?
Ako perfektný trenažér. Ak zvládneš rozbehnúť niečo dlhodobo funkčné, čo ťa nepohltí, ale robí ti radosť a zvládneš to v Prievidzi, tak zvládneš čokoľvek. Chce to kreativitu, vytrvalosť, pokoru, vášeň, komunitu ktorá ťa podporí, flexibilitu, všestrannosť, vieru.
8. Čo v tebe evokujú slová alobal a fontána?
Tak toto je úpne mimo môj obor. Ale mám rád fontánu „Plod“ pred úradom sociálnych vecí a rodiny. Je v nej kus citu a symboliky.
9. Ktorému zaniknutému miestu v meste by si znovu prinavrátil život a prečo?
Synagóge. Bolo to miesto, kde sa stretávala židovská komunita a diskutovala o Bohu, večnosti, vesmíre, človeku, prírode… Bolo to miesto otvorených rozhovorov a bola zvrhnutá pre účely manipulatívnej ideológie. Židia sú obchodníci a kde prídu, prinesú nové veci. Teraz tam opodiaľ stojí už len starý titanik.
10. Povedzme, že máš k dispozícii 50.000 eur na to, aby si v meste niečo zmenil. Do čoho by si ich investoval?
Šiel by som medzi ľudí a hľadal skupiny, ktoré niečo rozbehli, niečo čo funguje a oni to robia s radosťou. Niečo čo prináša úžitok, hodnotu… Rozprával by som sa s nimi o tom kam to chcú posunúť a či by im nejaké financie pomohli to dostať na novú udržateľnú úroveň.
Augustín (Gusto) Ugróczy má 33 rokov, pochádza z Prievidze, študoval v Bratislave na Fakulte architektúry a so svojou 6 člennou rodinou žije v 110 ročnom dome v Pravenci. Venuje sa architektúre, maľbe, športu, trénerstvu a koučovaniu. Je spoluautorom architektonického ateliéru Archa, ktorí sa zameriava na projektovanie stavieb z prírodných materiálov ako je drevo, slama hlina.. S kolegom Tomášom Tinesom sú aj členmi OZ Artur. Gusto so svojou rodinou žijú život trochu inak a svoje skúsenosti zdieľajú na Facebook stránke Jana Ugróczy.