V lete sme našich desať otázok položili Vladimírovi Štrbíkovi. Prievidžan a majiteľ firmy na tvorbu webových stránok vrátane našej obľúbenej regionálnej Čo Dnes. Okrem toho, že ju rediguje, napĺňa ju obsahom ako i fotografiami.
- Niekto Prievidzu vníma ako predmestie krajších a zaujímavejších Bojníc, iný ako hlavné mesto slovenského baníctva, niekto zas ako najväčšiu dieru, ktorá si zaslúži pesničku. Čím je pre Teba?
Pre mňa je to mesto, kde žijem, a vyzerá, že aj s rodinou budem. Vyrastal som tu, zažíval prvé lásky, sklamania a možno prvé športové a divadelné úspechy 🙂 a samozrejme aj podnikateľské. Miesto, kde som spoznal množstvo úžasných ľudí. Strávil som tu najdlhší úsek svojho života, takže s tým mám spojených veľa zážitkov.
- Čo na dnešnej Prievidzi zbožňuješ?
Zbožňujem ľudí, čo sú okolo mňa, teda myslím najbližšiu rodinu a priateľov. Zbožňujem prírodu, ktorá nás obklopuje a kopec možností, ktoré nám ponúka. Osobne si tiež myslím, že sa Prievidza zveľaďuje a rozvíja k lepšiemu. Je to síce pomalý proces, ale deje sa to, za čo ďakujem. Čo ma teší, je tiež chuť ľudí vytvárať naše okolie lepším a dokonca inovatívnejším ako napríklad Zelený bicykel. Z kultúry sú to podujatia v KaSS a ArtPoint-e, ďalej talkshow Také zo života, ochotnícke Divadlo “A” a Divadlo Shanti, ArtPoint Teatro a podobne (nedá sa ani vymenovať všetko a to je vlastne aj dobré…).
- A čo naopak nemáš rád, alebo Ti vadí?
Vadí mi, že tento kraj má znečistené životné prostredie. Je to veľká škoda, nakoľko bez toho by tu bolo úžasne… Vadia mi aktuálne správy o znečisťovaní a nekonanie príslušných orgánov. Vadí mi, že ubúda stromov nielen v meste, ale aj okolí. Nie všetky stromy môžu v meste ostať, nakoľko neboli vhodne umiestené, ale udržateľné riešenie určite existuje… No a pochopiteľne mi vadia chýbajúce rýchlostné cesty na prepojenie so svetom :-).
- Každý má svoje obľúbené miesta. Kde sú v Prievidzi tie Tvoje?
Lesopark, keďže som vyrastal na severe. Takisto park Skotňa na Dlhej ulici. Mestský park je tiež v pohode :-). Mám rád aj lúky na „banskej“ smerom na Handlovú s výhľadmi na Prievidzu. Teším sa z Art Pointu a príjmne je mi aj pri rieke.
- Ako by sa malo v meste riešiť parkovanie a koľko by si zaň bol ochotný zaplatiť?
Osobne si myslím, že momentálne je parkovanie vyriešené v centre celkom dobre. Vízia parkovacích domov je celkom zaujímavá, ale v centre Prievidze asi ťažko realizovateľná… Problém s parkovaním je na sídliskách. Verím však, že financie vybrané za parkovanie budú použité vhodne na budovanie nových parkovacích miest. Fajn by tiež bolo, keby sme volili v rámci možností viac alternatívnej dopravy, napríklad bicykle…
- Čo by mala Prievidza ponúknuť mládeži, aby sa masový exodus mladých ľudí aspoň spomalil, keď už nie zastavil a čím prilákať späť tých, ktorí už odišli?
Aspoň štyri vysoké školy :-). Následne firmy, kde by sa mohli uplatniť. Toto riešenie by mal zrejme každý, ale bohužiaľ je dosť utopistické… Škoda tej rýchlostnej cesty a prílev ďalších investorov, možno aspoň nejaké tie firmy by boli reálnejšie…
- Ako vnímaš podnikateľské prostredie v Prievidzi?
Už z vyššie uvedeného to nie je ľahké, ale to je asi okrem západného Slovenska všade. Treba však povedať, že sú aj mestá kde, je to ešte výrazne komplikovanejšie. Pokiaľ sa človek snaží, je vytrvalý a schopný sa vyvíjať a reagovať na okolnosti, tak sa dá existovať 🙂 .
- Čo v Tebe evokujú slová alobal a fontána?
Oheň a živánska. Ako si namáčam jahodu do čokolády :-):-). Je škoda, že tieto veci sa dejú a potom nezostáva viac zdrojov na realizáciu koncepčných plánov na rozvoj regiónu. Samozrejme, plány by aj boli, len treba zdroje na ich realizáciu. Ohľadom fontány patrím k skupine, ktorej sa to páči a osobne si myslím, že vdýchla centru čiastočne život. Nie som architekt ani urbanista, čiže iné riešenia neviem posúdiť ako aj ostatné veci spojené s realizáciou.
- Ktorému zaniknutému miestu v meste by si znovu prinavrátil život a prečo?
Bývalý Dom Osvety… Žiaľ to už nebude nikdy možné. Mohol to byť kultúrny a multifunkčný stánok v centre mesta. Otázne však je, či by boli na jeho chod peniaze…
- Povedzme, že máš k dispozícii 50.000 eur na to, aby si v meste niečo zmenil. Do čoho by si ich investoval?
Určite do alobalu :-). No nie je to veľa peňazí, aby sa z toho dalo urobiť niečo veľkolepé, ale napríklad taká rekonštrukcia detských ihrísk, prípadne športovísk. Ako začiatočný balík by to mohlo ísť na rekonštrukciu sály v bývalom kine Baník. Ešte mi napadá, že by sa dalo za to urobiť aspoň naplánovanie cyklotrás a k tomu projektová dokumentácia, nakoľko táto infraštruktúra tu dosť chýba.
Vladimír Štrbík podniká od roku 2003. Je majiteľom firmy na výrobu web stránok. Zároveň vlastní spravodajský portál 24 hod a už sedem rokov je majiteľom, redaktorom a fotografom regionálneho portálu Čo Dnes. V nedávnej dobe ho oslovili dva citáty, ktoré by mohli inšpirovať aj druhých ľudí.
„Mať rád ľudí a milovať ľudí, to je celé tajomstvo a snáď jediný recept na šťastie. Kto myslí len na seba, ochudobní iných o seba, ochudobní seba o iných, zakrpatie a zahynie.” (Jan Werich).
“Ak chceš zmeniť svet, nezačínaj menením sveta – to je zlá cesta, ktorou ľudstvo išlo až doteraz – zmena spoločenského zriadenia, zmena ekonomickej štruktúry, zmena tohoto, zmena tamtoho, ale žiadna zmena individuality. To je dôvod, prečo všetky revolúcie neuspeli. Len jedna jediná revolúcia môže uspieť, revolúcia, ktorá ešte doteraz nebola vyskúšaná – revolúcia individuality. Zmeň seba. Dávaj stále pozor, aby si ničím neprispel k tomu, aby bol svet peklom. A pamätaj na to, aby si prispel svetu niečím, čo by z neho urobilo raj. To je celé tajomstvo zbožného človeka. A keď to každá individualita začne robiť, nastane revolúcia bez najmenšieho krviprelievania.“